alamo

Špecifikom Slovenskej politickej scény je, že všetky naše "strany" sú v podstate, organizáciami "jedného muža". Nezáleží na tom či je strana hm.. "pravicová" alebo "ľavicová", alebo čo ja viem aká (som presvedčený, že akékoľvek "klasické" delenie politického spektra, na slovensku neplatí) Už to mám.. "vládna" alebo "opozičná". (skutočne, len takto sa dá roztriediť, naše politické spektrum) Proste na čele organizácie, stojí jeden silný líder, a hlavne od jeho popularity, závisia volebné preferencie tej ktorej strany. V prípade že líder "vyhorí", stiahne so sebou, do "politického hrobu" celú stranu.

Názornou ukážkou, platnosti tohto pravidla, nie sú strany úspešné, ale naopak tie "neúspešné". A poukážem na SDKU, a jej "lídra" Mikuláša Dzurindu.
Ako, si dovoľujem tvrdiť, že SDKU je neúspešná? Veď je v parlamente, a je to najsilnejšia opozičná strana.
Mám na to dobrí dôvod, počet ľudí ktorí vravia "Volil by som SDKU, ale nebudem.." Na otázku "Prečo?", dostanete odpoveď "Dzurinda..". Mám podozrenie, že keby si SDKU do svojho čela postavila, hoci aj horúcou ihlou zošitého "handrového hastroša", stúpli by jej preferencie o pekných pár percent. Pritom by to zväčša neboli voliči, ktorých by SDKU vďaka "rošáde" prebrala iným stranám, ale hlavne "noví", ktorí voliť nejdú, pretože "nemajú, koho by volili" (patrím medzi nich)

Kde sú "korene", tej "antipatie" k Dzurindovi? (upozorňujem, do hláv iných ľudí nevidím, môžem rozoberať len to, čo nájdem vo vlastnej)
"Korene" antipatie (u mňa) siahajú, už do doby pádu "protoasocialistu" Vladimíra Mečiara s postu "pána Váhu a Tatier", Dzurinda vtedy v predvolebnej kampani sľuboval, citujem "nové Švajčiarsko" (rovnako ako Mečiar), pritom musel dobre vedieť že obnova ekonomiky po Mečiarovom "bačovaní" bude "dačo stáť". A "stálo", slováčikovia si museli "utiahnuť opasky takmer až na krku". Napriek tomu (a halde korupčných afér + fakt hnusných koaličných treníc) SDKU o ďalšie štyri roky, znovu zostavovalo vládu, hoci už vtedy mnohý označovali Dzurindu, za človeka bez akejkoľvek charizmy (pokladám to za "svetlú výnimku", ľudia volili "stranu" a nie "jedného muža")
"Proreformnú" vládu už v dobe pádu "protoasocialistv", mnohý označovali za vládu "samovrahov", pretože nutné reformné kroky a následné sociálne dopady, si vyžiadajú "cenu" straty popularity. Dalo sa to "podliezť", urobiť "rošádu" a zmeniť vedenie. Bohužiaľ sa prejavilo "slovenské špecifikum", práve vtedy keď to najviac horelo (počas druhého vládneho obdobia) sa SDKU začala meniť na "stranu jedného muža", lepšie povedané skormidloval ju k tomu jej líder Mikuláš Dzurinda.

Odbočka: Hlavnou úlohou "absolustického monarchu" v dejinách, vlastne ani nebolo vládnuť. Už v dobách monarchie, totiž vládca navládol "priamo", ale prostredníctvom "úradníkov", a oni buďto vládli "sami" alebo plnili príkazy "z hora", pričom si ich samozrejme vykladali "po svojom", takže keď sa "vláda" prepracovala "od kráľa k poddanému"  príkazy mohli vypáliť totálne "od veci". Hlavnou úlohou monarchu teda bolo "splodiť syna"  a vychovať si z neho následníka. Ak toto monarcha spackal, vlastne spackal "všetko", pretože bez "fungujúceho" následníka, korý by pokraoval v jeho odkaze, vychádzali jeho snahy vnivoč.
Paradoxom dejín je, že pre skutočne demokratických politikov, platí pravidlo "v prvej rade, si treba nájsť a vychovať následníka"  (alebo mu nechť priestor, aby vyrástol sám) ešte pádnejšie ako pre "kráľov..

Náš malý "Miki", si zobral do hlavy (podľahol sebeklamu), že jediným "vševedúcim spasiteľom a zárukou pokroku" je on, a jedine on. Navyše "reformy" (už v prvom volebnom období, vďaka halde kompromisov, ktoré si vyžiadalo vládnutie vo veľkej koalícii, nutne polovičaté) začali byť skôr "deformami".  Tak napríklad "verejné obstarávanie". Prečo sa našej dnešnej "asocialistickej" vláde tak "blažene bašuje"? Pretože malý "Miki" "zabudol že ho treba "sprehĺadniť", keby to urobil, "bašovalo" by sa "asocialistom" omnoho ťažšie. Potom je tu súdnictvo, na to tiež zabudol, keby ho aspoň trochu skvalitnil, súdy by možno v dnešnom "marazme" fungovali, a napríklad náš pán súčasný premiér by mohol len snívať o "rýchlich prachochů vysúdených od novinárov, zato že o ňom napíšu pravdu.
Čo malý "Miki", miesto toho čo mal, stváral? Snažil sa pokles popularity "zahlušiť", čo najrýchlejším ekonomickým rastom. Snaha síce chvályhodná, bohužiaľ firmy a investorov čo k nám naťahal, neprilákala "vymožiteľnosť práva" ani "stabilné ekonomické prostredie", nalákal ich na najrôznejšie "stimuly" a rozsiahle daňové úľavy, to všetko potvrdené "tajnými" zmluvami (ktoré priamo odporovali, jednému z najzákladnejších princípov demokracie, právu na informácie). Pritom kto má aspoň štipku šajnu, o tom ako funguje ekonomika, musí dobre vedieť, že "stimul" rovná sa "droga", je vec vzbudzujúca závislosť, a akonáhle sa prísun "drogy" zastaví nastane "absťák". "Stimul" navyše nutne deformuje "trh", takže sa u nás napríklad vyvinul rozsiahli, predimenzovaný automobilový priemysel, ktorý však v dobe krízy stratil odbyt, a následkom toho je pre nás dnes kríza oveľa horšia. Ano aj za následky hospodárskej krízy nevďačíme len "asocialistom" čo u nás momentálne "bašujú", "zasial" na ňu už malý "Miki", a teraz žneme úrodu s jeho siatby "dračích zubov" .
Spomeniem ešte jednu "lahôdku" na ktorú malý "Miki" zamiesil, zdá sa vám vaše "bývanie" alebo nájom pridrahý? Ano "realitná bublina" ktorá na slovensku ešte len spľasne, aj tá je pozostatok "rastu" ako si ho malý "Miki" predstavoval.

Počas druhého obdobia vlády, malého "Mikiho", zákonite dochádzalo k ďalším aféram a aférkam. Bola to "sranda" kto má dobrú pamäť, ľahko si spomenie ako malý "Miki" "zmečiarovatel", čo sa prejavilo "štekaním" na novinárov, čo tie "kauzy" odhaľovali. Nadával na nich, že mu hádžu polená pod nohy, a sťažoval si že sa radšej nevenujú bašovaniu "TOHO ktorý môže za všetko" ("asocialistického pradémona" Mečiara). Nuž novinári by aj radi písali o tom, ako "pradémon" skončil v "lochu", k tomu ale vďaka spackanej reforme justície, a následnému odfláknutému vyšetrovaniu jeho skutkov nestalo. (Takže aj vďaka malému "Mikimu" máme "pradémona" nazad, vyliezol zo svojho plitkého politického hrobu na svet, priamo do vlády.)

Pomaly sa "zvolebnievalo", malý "Miki" zostával vo svojom omyle "ja som génius", zanovite sa hod držal a miesto v sebe, hľadal vinu za blížiaci sa krach okolo seba. Obviňoval koaličných partnerov a stále hromžil na "pradémona" Mečiara (jeho koaličný partneri na tom boli podobne, hádzali špinu naňho a "pradémona M.)
Nepomohlo.. Nastal deň volieb, a tie vyhral istý "asocialistický" SMER a jeho líder Fico.
Tragický je spôsob, akým Fico "vyhral", mal síce dosť voličov, ale ľudí ktorý by volili radšej niekoho iného bolo viac, proste "nemali koho voliť", a tak zostali doma, k voľbám nešli, a Fico dostal tú "svoju" väčšinu (v podstate rovnakú, akou sa oháňal kedysi "pradémon" Mečiar.

Ako na svoj krach, reagoval malý "Miki"? Odstúpil z vedenia strany? Spravil priestor pre "novú tvár"?
NIE.. Miesto toho aby "písal memoáre" otravuje ľudí (a oberá vlastnú stranu o voličov) dodnes. A ak ho neodstráni nejaký zásah "vyšších síl" (napríklad blesk alebo meteor) , bude zacláňať ďalej, veď on je predsa "nenahraditeľný génius".

Tento článok, mal mať pôvodne nadpis"Zamyslenie sa, nad Slovenskou politickou realitou", ale postupne dostal obsah aký dostal, tak som ho zmenil za výstižnejší..